Zobrazují se příspěvky se štítkemfrench. Zobrazit všechny příspěvky
Zobrazují se příspěvky se štítkemfrench. Zobrazit všechny příspěvky

pondělí 23. listopadu 2020

Interview - SKELETHAL - I personally think of death metal and metal in general as an entire state of mind.

Interview with old school death metal band from France - SKELETHAL.

Answered Guillaume, Julien, Lorenzo, Lucas, thank you!

Translated Petra, thank you!

Recenze/review - SKELETHAL - Unveiling the Threshold (2020):

Ave SKELETHAL! Greetings to the French underworld. I hope you are doing well. I'm just listening to your new album "Unveiling the Threshold" and I feel like I'm in an old cemetery. It is excellent in one word! How did the album come about and where did you want to move on in comparison to the equally good previous album "Of the Depths ..."? 

Guillaume: Hello Jakub! At first thank you for your words about our music. With ''Unveiling the Threshold'' we decided to inject more influences than previously. With the new line-up we were able to reach a new level of song writing. We tried to keep the Skelethal touch and spirit but added more blast beats, more double bass drum and more violence and efficiency into the new songs. 

Let's go straight to the new record "Unveiling the Threshold". It is decorated with great cover art by Eliran Kantor. I immediately had to order a T-shirt, I was so interested in the motif. I perceive it as an apocalypse, an underground storm. How did you get together with Eliran and why did you choose his work? And how does the motif relate to music? 

Guillaume: We asked Eliran Kantor because we like his work and wanted the cover to be a real painting, a materialised piece of art. We just sent him an email with the project, he agreed and and sent us a preview sketch few months after the deal. We asked him a tormented landscape, with monolithic monuments emerging from a boiling sea. 

The honest old school death metal you play must have a dark and raw sound. If I'm not mistaken, your new record was mixed by Greg Wilkinson (Earhammer Studios). Why did you choose this studio? And where did you physically record the new songs? Somewhere at your home in France? 

Guillaume: Alike ''Of the Depths...'' we decided not to mix/master the second album ourselves. We struggled to achieve a good result with the first album and never got something we really liked. So we thought it would be best to put it in the hands of a professional. Nonetheless we decided to record all the instruments by ourselves to keep control on the sound direction. We did that in our rehearsal room in Tourcoing. 

Julien: Before getting straight into the recording process, we had many discussions within the band, so every choice was reflected before doing anything. Finally, after a lot of DIY recording stuffs, growing our musical and technical skills over the years, we finally thought we could handle this work quite well. With a bit of extra help from friends to get mics gear etc we finally did a good work on this one. Thanks to Greg who did an amazing work in a very short time, his abilities to mix sounds fitted just perfectly with the vision of our music. 

Lorenzo: These recent years there has been an exciting OSDM scene mainly coming from he US but not only. All of us in Skelethal really appreciate some of those bands behind which for most of them you can find Greg in the mixing and mastering duties. It is mainly for this reason that we chose him to take part in this process for “Unveiling the Threshold”. I personally love the raw and dirty sound he manages to achieve while still allowing the listener to hear every instrument quite clearly. I find that it’s a balance that is hard to achieve in old school extreme metal. Often you have excellent albums which for the sake of that sound we love so much had to overshadow on some instruments. 

What are the lyrics on the new album about? I don't have an original CD yet, but I assume you stick to traditional death metal topics. Or am I wrong? Where do you get inspiration for lyrics and who is their author? 

Guillaume: I write all the lyrics, it's easier since I will have to sing them. Skelethal lyrics are strongly tainted with Lovecraft universe and also many other sci-fi / horror writers. Some of my favorite are: Poe, Asimov, Van Vogt, Silverberg, Matheson, Curval, Steiner, Verne…

For a long time, you worked as a band only in two (Gui and Lucas), but since 2019 the Metal Encylopedia has been presenting both Lorenzo and Jon as members of SKELETHAL. Other musicians, Simon Lemaire and Hélène Leroy help you perform alive. I admit that I have a bit of chaos in that. Can you please tell us who is a member of SKELETHAL? 

Guillaume: Skelethal was formed in 2012 as a two-member band (me and Jon) up until 2018. We worked with live members (Simon, Hélène, Lucas…) for a long time until 2018 when I split with Jon (drums). After the split I decided that the band would become a real four-piece. Lucas who was our live guitarist for many years legitimately integrated the band as a full-time member and we researched for a bassist and a drummer in order to get a stable line-up. We rapidly found Lorenzo (drums) and Julien (bass) and Skelethal rehearsed again in January 2019. 

Lucas : As Guillaume wrote, the band remained a duo until late 2018. I began playing guitar live for Skelethal in 2014 replacing Simon the previous session guitarist. Hélène on the other hand was already the live bassist up until Julien took the lead. I did a lot of gigs with the band so when I had the opportunity to become an "official" member it was very motivating to get more involved in the project. It was always a pleasure for me to play with Jon and Hélène but with Lorenzo and Julien we found great musicians and adorable people. They rapidly became true friends of ours so now we have a really solid line-up which will surely allow us to make great things in the future. 

In recent years, a lot of great death metal bands have been coming to reviews from France. Randomly, for example, my very favorite NECROWRETCH. How does your scene work? Do people go to concerts a lot? Do they support groups? 

Guillaume: The french scene is a bit scattered in my opinion. There is not a lot of people and bands really involved in the Underground. Fortunately this handful of people keep this small scene alive and strong. Necrowretch are important because they kind of draw attention again to the french underground metal. They are one of the most aggressive sounding band nowadays and beasts on stage. We played a few gigs with them and hope to cross their path again soon.

Julien: For what I can see now, many extreme bands from France nowadays try to have exposure in foreign countries first and then get back to the French scene. I’d say that if you’re a French band and you’re coming out of nowhere into the scene, French people will not pay so much attention. I also think the underground scene now is more into this new fastcore scene which has more punk and hardcore influences. Death metal is definitely not at the forefront of our musical generation. 

Lucas: There are some great bands here but we don't have many good places to play. For example, in our hometown (Lille) a lot of venues had to close in the past ten years. It has become more difficult for us to play here. However there are still good venues in France, with receptive crowds and supporting fans, and there are some people who are ready to travel a lot across the country to attend to underground events. 

Lorenzo: Though playing in Skelethal I live in Brussels (Belgium) a couple of hours away from the band’s hometown. Coming from another country I can see quite some interesting features of the French scene. It’s a scene that grows a lot locally, where fans are very enthusiast about supporting national bands. I think in France we can really talk of one big family with close relationship between the fans and the bands. However, it’s also a scene that has difficulties expanding outside of its borders which is sad because even though there are a lot of great bands, in the end very few French bands make it outside of the country. 

The world is currently being destroyed by a coronavirus, but we hope that it will soon pass. Aren't you going on tour when the borders reopen? You will have a new record released, so it would be desirable. How are you actually doing with the concerts? Do you play often? Do you rather enjoy clubs or big stages? 

Guillaume: I personally like both clubs and bigger stages. Nowadays nothing is doable and we still don't know when gigs could happen again. It's really a pain in the ass to promote the new album and we hope to reach the stage again soon. 

Julien: everything is so fucked up, even if we could play in basements or caves it would be killer as we are so hungry doing shows again! We have to make the promo of the new album but in the same time all the shows are cancelled so it’s very difficult. Hopefully we hope the new record will receive a good attention regardless so we can still sell our merch online, that’s the only thing left until we can see much clearer about the sanitary situation worldwide. 

Lucas : I really love playing in small clubs where people get crazy, it feels like you really share something with them. I also like the big scenes and I hope we'll be able to have more opportunities with the release of the new album. I can't wait to play live again, for me it's the most enjoyable thing as a musician. 

Lorenzo: Though of course all shows being cancelled is already a struggle in itself, I think one of the most difficult aspect of the pandemic is that we cannot plan anything. We would love to do an actual tour and promote decently the album live, but as of now it’s impossible to plan anything before the summer. However, we normally already had a great year planned a head with quite some festival appearances. We were also scheduled to play at Asakusa Death Fest in Japan around the release date of the album but of course this was cancelled. Hopefully when shows will start again promoters will still be interested in releases that by that time will already be several months old if not a year old (hopefully not that long before shows happen again). It is worth noting also that even if shows do happen in a couple of months they will surely be limited by corona safety restrictions. With limited number of tickets promoters will only organize safe concerts where they are sure to recoup the costs. This means no more international bands playing your area if not for bigger bands that are sure to sell out to people willing to pay bigger ticket fees. It is a difficult period to promote correctly a new album. 

The last time we made an interview, we talked about which bands influenced you. But do you also like some current ones? Would you recommend us, for example, some bands from your surroundings? I like the French underground very much, but I certainly don't know all the bands. 

Guillaume: Mortal Scepter, Cadaveric Fumes, Liquid Flesh, Epitaphe, Savagery, Atavisma, Disfuneral... 

Lucas : Pretty much the same for me! 

Lorenzo: I would definitely recommend people to listen to Lucas’s other band Mortal Scepter, it really is a killer thrash metal band! I think it is worth mentioning Aggressor and Massacra of course, but also Mercyless. 

You play old, dusty, dark death metal. How are the new songs created? I mean the process itself, the formation of riffs. Do you meet classically somewhere in the rehearsal room or do you already use only modern technology? 

Guillaume: In my case It always starts with guitar riffs I find while playing in my room at home. Then I work on drums lines. There is also a lot of work inside my head, I think a lot about how to improve what I already wrote and how must be the song structure. Lyrics are always the last step, but I usually already know how and where they will be. 

Lucas : I only wrote riffs for two songs for this album. Because it was the first time I had to create some Death Metal riffs, it was not difficult to get inspired. I'm already looking forward to write some new stuff, I'm sure I could be more confident and less conventional. 

Lorenzo: Joining the band only recently I tried avoiding influencing the band more than the band influenced me. This is why the basic drum part where already thought of by Gui and I then adapted them to give them some interesting twist and make it the best I could, always trying to make the guitar riffs stand out more! That’s always my main focus when creating my drum parts. What has been great though is that for this new album Gui created some different kind of riffs in regards of the previous material especially for me to be able to do some more extreme rhythms on my drum. But generally I just try to make the drum the most interesting possible without never overshadowing the guitar, the song and the band in general. With time I started understanding more and more that each instrument is to be thought of in within the band/song and not separately. That makes the drum composing a whole different universe. 

I have been listening to death metal since its beginnings in the eighties and nineties, and I have always been most fascinated by darkness, pressure, energy. How do you perceive this style as a musician and what does it mean for you? Is it a lifestyle for you or just a hobby? And when did you get into death metal and what was the first impulse for you to start playing it? 

Guillaume: Scream Bloody Gore was my first encounter with death metal, since that I always wanted to have a death metal band. Through the years I discovered many records, played in grind/crust and thrash bands to finally form Skelethal. It is definitely not only a hobby, it takes a lot of time and you definitely have to live what you're doing to make it sincere. 

Julien : I first discovered death metal by bands like Carcass, Necrophagist, old Opeth, old Sepultura etc. At first I was really much more into heavy and thrash metal, but I think what got me go to the depths of extreme music was the search for the rawest, most authentic, primal, beautifully insane music possible. That’s also why I never limited myself in terms of styles and boundaries in music. Achieving a living out of your music when you play this kind of music is definitively not reachable at our level, so we still have a regular life as opposed to the life on the road. In my opinion it’s a never ending passion, and if opportunities to make it a real lifestyle come I would definitely get into this. 

Lucas : I discovered Death Metal with Death and Morbid Angel when I was a teenager. I discovered I was a metal fan when I first heard the only band we should all listen : Iron Maiden. Then I discovered thrash and death quite quickly after and it became my favorite style of music to this day. Even if a like a lot of other stuff, I listen to heavy/thrash/death metal 90% of the time. It's really something which became a part of me, not by choice but just because it's like it's flowing through my veins ! 

Lorenzo: I personally think of death metal and metal in general as an entire state of mind. I think that if someone listens to metal without being entirely thrown in within its world and what there’s behind it, he cannot fully understand what it is. Metal in that sense is just the normal continuation of rock’n’roll and punk. This is why Lemmy is so loved, he represents all this fully and this is also why he loved Little Richard so much, a gay black man in the segregated USA rocking his piano and singing the hell out of his lungs. That is the state of mind we, as metal fans, represent. As Little Richard showed it, there’s no limit and no rules to art and the world itself. This is what I feel while playing metal. As a musician this is very important to me. 

Thank you so much for the interview. I'm really looking forward to inserting the original CD "Unveiling the Threshold" into the player and adding volume. I wish your album a lot of success and I wish you to be satisfied in your personal lives as well. Pure SKELETHAL death metal forever! 

Guillaume: Thanks a lot for everything Jakub, all the best for you too. Cheers from France!

Recenze/review - SKELETHAL - Unveiling the Threshold (2020):

sledujte nás na sociálních sítích - follow us on the social media:




Rozhovor - SKELETHAL - Ja osobne považujem death metal a metal vo všeobecnosti za celkový stav mysle.

Rozhovor s old school death metalovou skupinou z Francie - SKELETHAL.

Odpovídali Guillaume, Julien, Lorenzo, Lucas, děkujeme!

Přeložila Petra, děkujeme!

Recenze/review - SKELETHAL - Unveiling the Threshold (2020):

Ave SKELETHAL! Zdravím do francouzského podsvětí. Doufám, že se vám daří dobře. Zrovna poslouchám vaši novou desku „Unveiling the Threshold“ a připadám si jako na nějakém starém pohřebišti. Je jedním slovem vynikající! Jak album vznikalo a kam jste se chtěli posunout po neméně dobrém předchozím „Of the Depths...“? 

Guillaume: Ahoj Jakub! Na začiatok by som ti chcel poďakovať za tvoje milé slová na adresu našej muziky. S albumom „Unveiling the Threshold“ sme sa rozhodli implementovať viac vplyvov v porovnaní s predchádzajúcou doskou. S novými posilami v kapele sme boli schopní dosiahnuť nový level v písaní skladieb. Snažili sme sa zachovať znaky a ducha SKELETHAL a pridať viac blast beatov, viac dvojkopákov a viac intenzity a efektivity do nových skladieb. 

Pojďme rovnou na novinku „Unveiling the Threshold“. Zdobí jí parádní obal od Elirana Kantora. Ihned jsem si musel objednat tričko, natolik mě motiv zaujal. Vnímám jej jako apokalypsu, bouři v podzemí. Jak jste se dali s Eliranem dohromady a proč právě jeho práce? A jak se motiv vztahuje k hudbě? 

Guillaume: Elirana Kantora sme oslovili, pretože sa nám veľmi páčia jeho práce a chceli sme pre obal nášho albumu reálnu maľbu, jednoducho hmatateľný kus umenia. Poslali sme mu len email s našim návrhom, on súhlasil a pár mesiacov po dohode nám poslal predbežnú skicu. Požiadali sme ho o zobrazenie utrápenej krajiny s monolitickými monumentami vystupujúcimi z vriaceho mora. 

Poctivý death metal staré školy, který hrajete, musí mít temný a surový zvuk. Jestli se nepletu, tak novinku jste nechali mixovat u Grega Wilkinsona (Earhammer Studios). Proč právě tam? A kde jste nové skladby fyzicky nahrávali? Někde doma ve Francii? 

Guillaume: Na rozdiel od albumu „Of the Depths...“ sme sa rozhodli, že tentoraz ponecháme mix a mastering niekomu kompetentnému. Na prvom albume sme sa snažili dosiahnuť dobrý výsledok, ale nikdy sa nám nepodarilo docieliť to, čo by sa nám skutočne páčilo. Takže sme si mysleli, že bude najlepšie, keď to necháme v rukách profesionála. Napriek tomu sme sa rozhodli všetky nástroje nahrať sami, aby sme si udržali kontrolu nad smerovaním nášho zvuku. Toto sa udialo v našej skúšobni v Tourcoingu. 

Julien: Predtým, ako sme pristúpili priamo k procesu nahrávania, v kapele prebehlo veľa diskusií, takže každá voľba sa odrazila ešte skôr, ako sme začali nahrávať. Nakoniec, po mnohých nahrávkach vo vlastnej réžií, keď v priebehu rokov rástli aj naše hudobné a technické schopnosti, sme si nakoniec pomysleli, že túto prácu zvládneme celkom dobre. S trochou ďalšej pomoci od priateľov, napríklad čo sa týka zapožičania mikrofónov atď, sme nakoniec na novej nahrávke odviedli dobrú prácu. Vďaka Gregovi, ktorý vo veľmi krátkom čase odviedol úžasnú robotu, a jeho schopnosti zmixovať zvuk dokonale odzrkadlili víziu našej hudby. 

Lorenzo: V posledných rokoch došlo k vzrušujúcemu rozmachu na OSDM scéne pochádzajúcej hlavne z USA, ale nielen odtiaľ. Všetci v SKELETHAL si skutočne vážime mnohé z týchto kapiel, za ktorých muzikou zväčša nájdete Grega čo sa týka mixovania a masteringu. Hlavne z tohto dôvodu sme si vybrali práve jeho, aby sa podieľal aj na procese nahrávania nášho albumu “Unveiling the Threshold”. Ja osobne milujem surový a špinavý zvuk, ktorý Greg dokáže dosiahnuť, a pritom poslucháčovi stále umožňuje celkom zreteľne počuť každý nástroj. Zistil som, že takúto rovnováhu je ťažké dosiahnuť v old school extrémnom metale. Často tu máte vynikajúce albumy, kde práve ten charakteristický zvuk, ktorý tak veľmi milujeme, zatienil kvalitu jednotlivých hudobných nástrojov. 

O čem jsou texty na nové desce? Nemám ještě k dispozici originální CD, ale předpokládám, že se držíte tradičních death metalových témat. Nebo se pletu? Kde pro texty berete inspiraci a kdo je jejich autorem? 

Guillaume: Čo sa týka textov, tie píšem výhradne ja. Je to jednoduchšie, keďže ich aj musím spievať. Texty SKELETHAL sú silne poznačené Lovecraftovým vesmírom a tiež mnohými ďalšími autormi sci-fi, či hororových diel. Niektorí z mojich obľúbených autorov sú: Poe, Asimov, Van Vogt, Silverberg, Matheson, Curval, Steiner, Verne ... 

Dlouho jste jako kapela působili jen ve dvojici (Gui a Lucas), ale od roku 2019 uvádí Metal Encyklopedia jako členy SKELETHAL i Lorenza a Jona. Naživo vám potom vypomáhají Simon Lemaire a Hélène Leroy. Přiznám se, že v tom mám trošku chaos. Můžeš nám prosím upřesnit, kdo je tedy členem SKELETHAL? 

Guillaume: SKELETHAL vznikli v roku 2012 ako dvojčlenná kapela (ja a Jon) a tak sme fungovali až do roku 2018. Dlho sme spolupracovali s hudobníkmi, ktorí nám vypomáhali pri živom hraní (Simon, Hélène, Lucas ...), asi do roku 2018, keď sme sa s bubeníkom Jonom rozdelili. Po rozdelení som sa rozhodol, že by sa kapela mohla stať skutočnou štvorčlennou formáciou. Lucas, ktorý bol našim živým gitaristom mnoho rokov, sa stal legitímnym členom kapely na plný úväzok a ďalej sme hľadali basgitaristu a bubeníka, aby sme získali stabilnú zostavu. Veľmi rýchlo sa nám podarilo nájsť Lorenza (bicie) a Juliena (Basa) a v januári 2019 sa už SKELETHAL opäť stretli v skúšobni. 

Lucas: Ako už Guillaume napísal, skupina fungovala vo dvojici až do konca roku 2018. Ja som začal hrať v SKELETHAL na gitaru v roku 2014, kedy som nahradil predošlého gitaristu Simona. Na druhej strane Helene už v tom čase bola živou basgitaristkou, až kým sa Julien neujal vedenia. S kapelou som odohral za tie roky veľa koncertov, takže keď som mal možnosť stať sa „oficiálnym“ členom, bolo veľmi motivujúce môcť sa viac zapojiť do tohto projektu. Vždy bolo pre mňa potešením hrať s Jonom a Hélène, ale s Lorenzom a Julienom sme si našli skvelých hudobníkov a milých ľudí. Rýchlo sa stali našimi skutočnými priateľmi, takže teraz máme naozaj pevnú zostavu, ktorá nám určite umožní v budúcnosti robiť veľké veci. 

Poslední roky mi chodí na recenze z Francie spousta skvělých death metalových kapel. Namátkou třeba mí velmi oblíbení NECROWRETCH. Jak funguje vaše scéna? Chodí lidé hodně na koncerty? Podporují skupiny? 

Guillaume: Francúzska scéna je podľa mňa trochu roztrieštená. V undergrounde nie je veľa aktívnych ľudí a kapiel. Našťastie táto hŕstka ľudí udržiava túto malú scénu nažive a silnú. NECROWRETCH sú dôležitou formáciou, pretože akoby svojou existenciou znova upozornili na francúzsku undergroundovú metalovú scénu. Sú jednou z najagresívnejšie znejúcich kapiel súčasnosti a skutočné beštie na pódiu. Odohrali sme s nimi niekoľko koncertov a dúfame, že im čoskoro opäť skrížime cesty. 

Julien: Čo teraz vidím, veľa extrémnych kapiel z Francúzska sa v dnešnej dobe snaží najskôr preraziť v zahraničí a až potom sa vrátia na francúzsku scénu. Povedal by som, že ak ste francúzska kapela a prichádzate z ničoho nič na scénu, Francúzi vám nebudú venovať toľko pozornosti. Tiež si myslím, že undergroundová scéna je teraz viac zameraná na novú fastcore muziku, ktorá má viac punk a hardcore vplyvov. Death metal rozhodne nie je na čele našej hudobnej generácie. 

Lucas: Je tu niekoľko skvelých kapiel, skôr tu chýbajú lepšie priestory, kde by sa dalo hrať. Napríklad v našom rodnom meste (Lille) sa za posledných desať rokov muselo zavrieť veľa skvelých miest. Začalo byť veľmi náročné zahrať si niekde v okolí. Vo Francúzsku však stále existujú dobré miesta s prístupnými davmi a podporujúcimi fanúšikmi. Taktiež je tu veľa takých ľudí, ktorí sú ochotní cestovať po celej krajine, aby mohli navštíviť undergroundové akcie. 

Lorenzo: Aj keď hrám v SKELETHAL, bývam v Bruseli (Belgicko), ktorý je od rodného mesta kapely vzdialený niekoľko hodín jazdy. Keďže pochádzam z inej krajiny, som schopný vidieť dosť zaujímavých prvkov francúzskej scény. Je to scéna, ktorá rastie viac lokálne, a kde sú fanúšikovia veľmi nadšení z podpory národných kapiel. Myslím, že vo Francúzsku môžeme skutočne hovoriť o jednej veľkej rodine s blízkymi vzťahmi medzi fanúšikmi a kapelami. Je to však tiež scéna, pre ktorú je náročné presadiť sa za hranicami krajiny, čo je smutné. Aj napriek tomu, že je tu veľa skvelých kapiel, mimo krajiny sa podarí preraziť len niekoľkým kapelám. 

V současnosti je sice svět ničený koronavirem, ale doufejme, že to brzy pomine. Až se znovu otevřou hranice, nechystáte se na turné? Budete mít venku novou desku, samo se to nabízí. Jak jste na tom vlastně s koncerty? Hrajete rádi a často? Užíváš si spíš kluby nebe velká pódia? 

Guillaume: Ja osobne mám rád aj kluby aj väčšie pódiá. V dnešnej dobe sa nedá nič robiť a stále nevieme, kedy by sa situácia s koncertami vráti do normálu. Propagácia nového albumu je kvôli tomu naozaj náročná a dúfame, že sa čoskoro opäť dostaneme na pódium. 

Julien: Všetko je to teraz na hovno, aj keby sme mohli hrať v pivniciach či jaskyniach, bolo by to zabijácky skvelé, pretože sme už tak hladní po živom hraní! Musíme urobiť promo nového albumu, ale zároveň sú zrušené všetky koncerty, takže je to veľmi ťažké. Dúfame, že novému albumu bude venovaná dostatočná pozornosť bez ohľadu na situáciu, aby sme mohli náš merch stále predávať online, to je jediné, čo nám zostáva, kým nebudeme mať oveľa jasnejšie informácie o hygienickej situácii na celom svete. 

Lucas: Ja veľmi rád hrávam v malých kluboch, kde sa ľudia poriadne bláznia, vtedy máte pocit, že s nimi niečo naozaj zdieľate. Tiež sa mi páčia väčšie pódiá a dúfam, že pri vydaní nového albumu budeme mať viac príležitostí. Už sa neviem dočkať, kedy budem hrať opäť naživo, pre mňa ako hudobníka je to tá najradostnejšia vec. 

Lorenzo: Aj keď všetky zrušené koncerty a akcie sú už bojom samým o sebe, myslím si, že jedným z najťažších aspektov pandémie je, že nemôžeme nič plánovať. Radi by sme absolvovali aktuálne turné a aspoň trochu propagovali album naživo, ale teraz je nemožné niečo naplánovať. Pôvodne sme mali pred sebou skvelý rok s našou účasťou na viacerých úžasných festivaloch. Mali sme tiež naplánované hrať na Asakusa Death Fest v Japonsku okolo dátumu vydania albumu, ale samozrejme to bolo zrušené. Dúfajme, že keď sa situácia postupne bude vracať do normálu, promotéri budú mať stále záujem o kapely, ktoré majú vonku albumy staré už niekoľko mesiacov ak nie vyše roka. Taktiež stojí za zmienku to, že aj keď sa koncerty za pár mesiacov uskutočnia, budú určite obmedzené bezpečnostnými opatreniami. S obmedzeným počtom vstupeniek promotéri usporiadajú len „bezpečné“ koncerty, kedy budú mať istotu, že sa im vrátia náklady. To znamená, že vo vašom okolí už nebudú hrať menšie medzinárodné kapely. Priestor dostanú skôr väčšie kapely, ktoré organizátorom zaručia vyšší predaj lístkov za vyššie poplatky, keďže ľudia v ich prípade budú ochotní zaplatiť väčšie vstupné. Ocitli sme sa v ťažkej dobe pre propagáciu nového albumu. 

Když jsme spolu dělali rozhovor naposledy, tak jsme se bavili o tom, jaké kapely vás ovlivnily. Máš ale rád i nějaké současné? Doporučil bys nám třeba ze svého okolí? Mám francouzské podzemí ve velké oblibě, ale určitě neznám všechny smečky. 


Lucas: U mňa je to veľmi podobné! 

Lorenzo: Určite by som ľuďom odporučil, aby si vypočuli Lucasovu ďalšiu kapelu MORTAL SCEPTER, je to skutočne zabijácka thrash metalová skupina! Myslím, že za zmienku stoj samozrejme AGGRESSOR a MASSACRA, ale tiež MERCYLESS. 

Hrajete starý, prašivý, temný death metal. Jakým způsobem vznikají nové skladby? Myslím tím teď samotný proces, riff. Scházíte se klasicky někde ve zkušebně nebo už využíváte jen moderní technologie? 

Guillaume: V mojom prípade to vždy začína gitarovými riffmi, ktoré skladám pri hraní doma v izbe. Potom pracujem na bicích linkách. Veľa práce prebieha v mojej hlave, keďže veľa premýšľam o tom, ako vylepšiť to, čo som už napísal, a aká musí byť štruktúra skladby. Texty sú vždy až posledným krokom, ale väčšinou už dopredu viem, ako a kde budú jednotlivé texty umiestnené. 

Lucas: Čo sa týka tohto albumu, napísal som iba riffy do dvoch skladieb. Pretože to bolo prvýkrát, čo som musel vytvoriť nejaké deathmetalové riffy, nebolo ťažké sa inšpirovať. Už sa teším na písanie nejakých nových vecí, som si istý, že by som mohol byť sebavedomejší a menej konvenčný. 

Lorenzo: Keďže som sa ku kapele pripojil len nedávno, snažil som sa vyhnúť tomu, aby som ovplyvňoval kapelu viac, ako ovplyvňovala kapela mňa. To je dôvod, prečo základná bicia linka už bola predpripravená ako spomínal Gui a ja som bicie party potom prispôsobil tak, aby som im pridal zaujímavé obraty. Urobil som to najlepšie, ako som vedel, no v prvom rade som sa snažil nechať viac vyniknúť gitarové riffy! To je vždy moje hlavné zameranie pri vytváraní mojich bicích partov. Super však bolo, že pre toto nové album vytvoril Gui v porovnaní s predchádzajúcim materiálom rôznorodé riffy hlavne pre to, aby som mohol na bicích urobiť extrémnejšie rytmy. Ale všeobecne sa snažím urobiť bicie party čo najzaujímavejším možným spôsobom bez toho, aby som zatienil gitaru, skladby a kapelu všeobecne. Postupom času som začal čoraz viac chápať, že na každý nástroj sa má myslieť v rámci kapely, či v rámci skladby a nie osobitne. To dáva komponovaniu bicích partov úplne iný rozmer. 

Poslouchám death metal od jeho počátků v osmdesátých a devadesátých letech a vždy mě na něm nejvíc fascinovala temnota, tlak, energie. Jak vnímáš ty tento styl jako tvůrce a co pro tebe znamená? Je to pro tebe životní styl nebo jen koníček? A kdy si se k death metalu dostal a co bylo prvním impulsem pro to, abys jej začal hrát? 

Guillaume: Album “Scream Bloody Gore“ bolo mojím prvým stretnutím s death metalom, od toho okamihu som vždy chcel mať death metalovú kapelu. V priebehu rokov som objavil veľa nahrávok, hrával som v grind/crust a thrash metalových kapelách, až som nakoniec vytvoril SKELETHAL. Rozhodne to nie je len koníček, vyžaduje to veľa času a určite musíte žiť pre to, čo robíte, aby to bolo úprimné. 

Julien: Prvýkrát som objavil death metal prostredníctvom kapiel ako CARCASS, NECROPHAGIST, starý OPETH, stará SEPULTURA atď. Spočiatku som oveľa viac počúval heavy a thrash metal, ale myslím si, že to, čo ma dostalo do hĺbky extrémnej hudby, bolo hľadanie najsurovejšej, najautentickejšej, prvotnej a úžasne šialenej muziky. Aj preto som sa v hudbe čo sa týka štýlov a hraníc nikdy neobmedzoval. Zarábať si na živobytie ako muzkant, keď hráte tento druh hudby, je na našej úrovni definitívne nedosiahnuteľné, takže stále máme bežný život na rozdiel od toho života na cestách. Podľa môjho názoru je to nekonečná vášeň, a ak by som dostal príležitosť, aby sa z toho stal skutočný životný štýl, určite by som neváhal. 

Lucas: Death Metal som objavil v tínedžerskom veku s kapelami Death a Morbid Angel. To, že som fanúšik metalu mi však bolo jasné od okamihu, čo som prvý raz počul jedinú kapelu, ktorú by sme všetci mali uctievať - IRON MAIDEN. Pomerne rýchlo som sa dostal k thrashu a deathu a tie sa stali mojimi najobľúbenejšími žánrami, no a tak to zostalo až dodnes. Aj keď mám rád veľa ďalších vecí, 90% času počúvam heavy / thrash / death metal. Je to naozaj niečo, čo sa stalo mojou súčasťou, nie z vlastnej vôle, ale je to taký pocit, akoby mi tá muzika kolovala v žilách! 

Lorenzo: Ja osobne považujem death metal a metal vo všeobecnosti za celkový stav mysle. Myslím si, že ak niekto počúva metal bez toho, aby bol úplne vtiahnutý do jeho sveta a vnímal čo je za ním, nemôže tento žáner úplne pochopiť. Metal je v tomto zmysle iba jednoduchým pokračovaním rock’n’rollu a punku. Preto je Lemmy tak milovaný, on predstavuje toto všetko v plnom rozsahu a je to aj dôvod, prečo Lemmy tak miloval Little Richarda, homosexuálneho černocha v segregovanej Amerike, ktorý to vedel poriadne roztočiť na klavíri a spieval z plných pľúc. To je stav mysle, ktorý my - fanúšikovia metalu reprezentujeme. Ako ukázal Little Richard, pre umenie a pre samotný svet neexistujú žiadne obmedzenia a pravidlá. Toto cítim pri hraní metalu. Pre mňa ako pre hudobníka je to veľmi dôležité. 

Děkuji moc za rozhovor. Už se moc těším, až vložím originální CD „Unveiling the Threshold“ do přehrávače a pořádně přidám volume. Přeji vám, aby se albu dařilo a ať jste spokojení i v osobních životech. Pure SKELETHAL death metal forever! 

Guillaume: Ďakujeme za všetko, Jakub, aj tebe želáme všetko dobré. Pozdravujeme z Francúzska!

Recenze/review - SKELETHAL - Unveiling the Threshold (2020):

sledujte nás na sociálních sítích - follow us on the social media:





čtvrtek 19. listopadu 2020

Recenze/review - SKELETHAL - Unveiling the Threshold (2020)

SKELETHAL - Unveiling the Threshold
CD 2020, Hells Headbangers Records

for english please scroll down

Polámaná žebra, lebka bez mozku. Kaluž krve a oči, vytřeštěné do tmy. Srážka s pohřebním vozem plným mrtvol pro mě byla fatální. Žil rychle, zemřel mladý, napsali mi na náhrobek. Ještě než mě pohřbili, tak jsem potkal francouzské death metalisty SKELETHAL a jejich novou desku "Unveiling the Threshold". Pomohla mi se přenést na druhou stranu, do země stínů.

Francouzi totiž přesně pochopili, o čem je starý, prašivý death metal. Opět nezapomněli na plesnivý zvuk, ostré riffy, devastující bicí a chorobný vokál. Troufám si tvrdit, že až jednou najdou mé rozkládající se tělo, budu mít v rakvi celou diskografii této kapely a místo košile budu navěky odpočívat v tričku SKELETHAL.

"Unveiling the Threshold" odsýpá jako lavina z polámaných kostí. Ve stylu GRAVE, ENTOMBED, NIHILIST, DISMEMBER, UHLEASHED, CARNAGE, ENTRAILS, ASPHYX, HOODED MENACE, CIANIDE. Stylově se SKELETHAL pohybují v temných zákoutích toho nejhlubšího podzemí. Dokáží přenést ducha starých death metalových časů do dnešní doby a navíc přidávají smradlavý odér čerstvě otevřených hrobů. Ležím v márnici a je mi zima. Zaschlá krev na mém těle postupně zčernala. Procesy rozkladu byly zahájeny. Je čas se vydat na dlouhou cestu bez konce. Hraje mi k tomu CD "Unveiling the Threshold" a už necítím žádnou bolest. Všechna zůstala v hudbě, v textech, v jednotlivých skladbách. Krev v očích, cítím se prokletý. Poslouchám album stále dokola a marně hledám nějaké slabé místo. SKELETHAL se znovu povedlo přivést duše prokletých zpět. Vytáhnout mrtvoly z hrobu a vytvořit absolutně ryzí a uvěřitelnou staroškolskou atmosféru death metalu. Dotýká se mě studená ruka smrti. Podléhám náladám desky, ztrácím se v močálech nekonečna. Vynikající nahrávka, která vám shnije v rukou! Totální smrt!

Asphyx says:

Broken ribs, skull without a brain. A pool of blood and eyes staring into the darkness. The collision with a hearse full of corpses was fatal for me. “He lived fast, he died young”, they wrote on my tombstone. Before they buried me, I met the French death metalists SKELETHAL and their new album "Unveiling the Threshold". It helped me to transfer to the other side, to the land of shadows. 

The guys from France understood exactly what old, dusty death metal is about. Again, they didn't forget the moldy sound, the sharp riffs, the devastating drums and the sick vocals. I dare to say that once they find my decaying body, I will have the whole discography of this band in the coffin and instead of a shirt and suit I will rest forever in a SKELETHAL T-shirt.

"Unveiling the Threshold" is rushing like an avalanche of broken bones. In the style of GRAVE, ENTOMBED, NIHILIST, DISMEMBER, UHLEASHED, CARNAGE, ENTRAILS, ASPHYX, HOODED MENACE, CIANIDE. Stylistically, SKELETHAL is moving in the dark corners of the deepest underground. They can transfer the spirit of the old death metal times to the present day, and in addition, they add a stinky odor of freshly opened graves. I'm lying in the morgue and I feel cold. The dried blood on my body gradually turned black. Decomposition processes have begun. It's time to go on a long journey without end. The CD "Unveiling the Threshold" plays for me and I don't feel any pain anymore. All pain remained in the music, in the lyrics, in the individual songs. Blood in my eyes. I feel I am cursed. I listen to the album over and over again and look for weakness but in vain. SKELETHAL again managed to bring the souls of the cursed ones back, pull corpses out of the grave and create an absolutely pure and believable old school death metal atmosphere. The cold hand of Death touches me. I succumb to the moods of the record; I get lost in the swamps of infinity. An excellent record that will rot in your hands! Total death!


A few questions – interview with French death metal band SKELETHAL.

Recenze/review - SKELETHAL - Antropomorphia (2019)
Minirecenze/minireview - SKELETHAL - Interstellar Knowledge of the Purple Entity (2014)

01. Sidereal Lifespan
02. Antropomorphia
03. Emerging From The Ethereal Threshold
04. Repulsive Recollections
05. Cave Dwellers
06. On Somber Soil
07. Adorned With The Black Vetebra
08. Abyssal Church...The Portal Revealed

Gui Haunting - Vocals/Guitars
Lukk - Guitars
Julien - Bass
Lorenzo - Drums

úterý 10. listopadu 2020

Recenze/review - ABYSSAL ASCENDANT - Chronicles of the Doomed Worlds - Part II. Deacons of Abhorrence (2020)

ABYSSAL ASCENDANT - Chronicles of the Doomed Worlds - Part II. Deacons of Abhorrence
CD 2020, Dolorem Records

for english please scroll down

Jak jinak, než o půlnoci. Je to tak zapsáno. Démoni, příšery a zlé bytosti v této době ožívají. Měl jsem divoké sny, divné sny. O temných katakombách, o monstrech, tichém nářku. Močálech, ve kterých odpočívají bájné bestie. Nevěděl jsem, jestli sním a nebo bdím. A mohou za to francouzští death metalisté ABYSSAL ASCENDANT. Tím jsem si absolutně jistý. Jejich hudba ve mě probudila přízraky. Poslouchal jsem jejich novou desku a budil se z děsivých snů. 

"Chronicles of the Doomed Worlds - Part II. Deacons of Abhorrence" je velmi propracovaným albem, které vás přenese do nehostinných míst. Staré pohřebiště, kde byly pohřbívány zbytky po obětních rituálech. Novinka je nebývale temná, tak akorát technická a šílená. Je po okraj narvaná černými emocemi, strachem a běsem. 

Na novince uvěřitelně ožívá kult Cthulhu a jako prostředek je pro to zvolen death metal ve stylu CANNIBAL CORPSE, IMMOLATION, NILE, MONSTROSITY, BRUTALITY a MORBID ANGEL. Francouzi napsali skladby, které postupně gradují, mají v sobě pradávnou jiskru a navíc se velmi dobře poslouchají. Ihned mě spolu s novou deskou "Chronicles of the Doomed Worlds - Part II. Deacons of Abhorrence" strhli do hlubin. Je velmi příjemné poslouchat nahrávku, která má skvělý zvuk, obal, tlak a dokáže probudit démony. Líbí se mi celkový koncept, způsob, jakým pánové k hudbě přistupují. Songy jsou plné žhavé lávy, která tepe a žhne a když vás spálí, tak následuje chlad a mráz. Jedovatá sóla, riffy ostré jako břitva a vokál, který zní jako hrom. Dohromady se jedná o album, ke kterému se budu ještě dlouho rád a často vracet. Má v sobě prastarou sílu, načerpanou v podzemí. Nevím, jaká příšera mě probudí ze snu zítra, ale podobný death metal si nechám líbit vždycky. Procházím se nekonečnými chodbami podzemí, kývám na pozdrav nemrtvým. A všude kolem zní muzika od ABYSSAL ASCENDANT. Zlo zase jednou ukázalo svoji pravou tvář. Vynikající pocta stínům!

Asphyx says:

How else then at midnight. It's so written. Demons, monsters and evil beings come to life at this time. I had wild dreams, weird dreams. About dark catacombs, monsters, silent lamentation. Swamps in which mythical beasts rest. I didn't know if I was dreaming or awake. And the French death metallers ABYSSAL ASCENDANT are to blame. I'm absolutely sure of that. Their music awakened ghosts in me. I listened to their new record and woke up from terrifying dreams. 

"Chronicles of the Doomed Worlds - Part II. Deacons of Abhorrence" is a very elaborate album that will take you to inhospitable places. An old burial ground where the remains of sacrificial rituals were laid. The novelty is unusually dark, just technical and crazy. It is full of black emotions, fear and rage.

The cult of Cthulhu comes to life in a new way and death metal in the style of CANNIBAL CORPSE, IMMOLATION, NILE, MONSTROSITY, BRUTALITY and MORBID ANGEL is chosen as the means for this. The French have written songs that are gradually graduating, have an ancient spark in them and, moreover, they are very well listenable. I was immediately taken to the depths with the new album "Chronicles of the Doomed Worlds - Part II". Deacons of Abhorrence". It's very nice to listen to a recording that has great sound, cover, pressure and can wake up demons. I like the overall concept, the way gentlemen approach music. The songs are full of hot lava that beats and glows, and when they burn you, cold and frost follow. Poisonous solos, razor-sharp riffs and thunder-sounding vocals. Together, this is an album that I will be happy to return to for a long time to come. It has an ancient strength, pumped underground. I don't know what monster will wake me from my dream tomorrow, but I always like similar death metal. I walk through the endless corridors of the underground, nodding to greet the undead. And music from ABYSSAL ASCENDANT sounds all around. Evil once again showed its true face. An excellent tribute to the shadows!

01. Offering Flesh to the Stars (04:45)
02. Dissolved into the Great Hive of Shaggai's Progeny (04:31)
03. The Dweller Awakens (05:12)
04. March of the Wind Walker (03:59)
05. Nilgh'ri Vulgt'mah Eh'yeog Uh'eog (03:53)
06. Martyrs of Mordiggian (03:20)
07. Wombs of Torment (04:34)
08. The Church of Free-Will (03:23)
09. Coven of Agony (04:07)

Raùl : drums
Lucien : guitar
Fanny : bass & backing vocals
Flo : guitar & vocals

čtvrtek 22. října 2020

A few questions - interview with death metal band from France - LIQUID FLESH.

A few questions - interview with death metal band from France - LIQUID FLESH.

Recenze/review - LIQUID FLESH - Chair Liquide (2020):

Ave, can you introduce your band to our readers? – When was it founded and what style of music do you play etc.?

Hello, we are Liquid Flesh, a three piece death metal band from Grenoble, France. The band was founded in 2014, with the idea to play raw & simple death metal. We recorded a first album “Spontaneous Liquefaction” and did some shows, after which the band went on a break. The founding members Glaviar (Drums) & Gastric Luke (Guitars) exhumed the band in 2018 with a new bass player/singer Putrid Bruce. After months of rehearsal, where the idea of the band evolved a little bit, tending to be more obscure and complex while staying “right in your face”, the band recorded a new album “Chair Liquide”, which we are proud to present today.

Where and under what conditions were you recording the new album? Who was in charge of sound, production and mastering?

This album was recorded in Grenoble in the old rehearsal room of the band in 2019. Gastric Luke was in charge of the recording, then mixed and mastered it in his home studio.

How many copies were released and which medium was used for this new edition (CD, digital, vinyl, cassette)?

We released 500 copies of Chair Liquide in a digipak format with Metal is the Law Productions. A small release of tapes should be arriving soon but we are still searching for some labels to work with to do tapes, vinyl, exclusive merch… Don’t hesitate to contact us! 

The album is also available on all the streaming platforms such as Bandcamp (name-your-price), Spotify, Deezer, Apple Music...

Who is the author of the lyrics and how were they created and about what do the lyrics deal with?

Putrid Bruce is the author of the lyrics. They were created in a classic way. We usually jam around some riffs, then create a structure around it with some mumbling voices. At the end, he writes the lyrics and if needed, we refine the songs. 

But it’s not a rule and the creative process of the future songs would surely be different.

Who created the logo of the band, and who took care of the graphics and the website? What about you and social networks? Do you consider these things important?

As the production, Gastric luke was in charge of the graphic and imagery around the band. He is a graphic designer and a visual artist for a long time, so it was quite natural for him to manage it. 

Visuals are very important for us, as it adds an extra atmosphere & interpretation to our music. 

Social networks are also important today. For example because of the COVID, it is almost the only way for us to communicate around our music. We don’t have a problem with using it, as long as it stays a tool.

Which label did you choose for releasing your album and why this label? Are you satisfied by how your label represents you and takes care about you?

We are currently working with Metal is the Law productions for our digipak releases. We are very satisfied by them. It’s a small label, like we are a starting band and it’s very interesting to learn and evolve together.

Which bands do you idolise and where do you get your inspiration?

We don’t idolise bands, but of course as we play a 30 years old music style we took inspirations of many bands. We could name Death Strike, Celtic Frost, Autopsy, Incantation, Undergang, Carcass, Entombed...

Did you send your record to some Labels - which are the labels? How was the response?

We sent our record to many labels, but few answers, saying that they had already a full schedule or were not interested. It is while playing live in Bordeaux with promo tapes we made in 2019 that we met Bastien of Metal is the Law Productions, which contacted us a few weeks later to offer us a deal.

How many gigs have you played? Which type of gigs do you prefer, whether it's (clubs or festivals) and which of your performances would you consider as the best?

We didn’t play a lot of gigs with Liquid Flesh, maybe a dozen. According to the actual context the type of gigs we prefer doesn’t really matter, we just want to play in front of people as quickly as possible.

Yet our best memory of performances was with Agressor & Sublime Cadaveric Decompositon. It was such an honor to play with these two legends of french extreme metal.

What about your plans for the future? What do you want to achieve with the band?

We really want to play live ! More seriously and because of the time we have now we are preparing some new songs, so maybe “Chair Liquide” could have a little brother faster than expected.

How and where can your fans contact you? Can you provide some contact information?

We are on facebook, instagram, twitter at @liquidfleshdeathmetal. You could also contact us via liquidflesh(at)

Thanx for the interview.

Thanks you too!

Recenze/review - LIQUID FLESH - Chair Liquide (2020):