New album of Czech death metal band HYPNOS - "The Blackcrow" (2020)

DEATH, THRASH, BLACK, HEAVY, DOOM AND ROCK METAL ZINE

- REVIEWS, REPORTS, INTERVIEWS - SUPPORT METAL UNDERGROUND

pondělí 23. listopadu 2020

Home » , , , , , , , , , , , , , , , , » Rozhovor - SKELETHAL - Ja osobne považujem death metal a metal vo všeobecnosti za celkový stav mysle.

Rozhovor - SKELETHAL - Ja osobne považujem death metal a metal vo všeobecnosti za celkový stav mysle.


Rozhovor s old school death metalovou skupinou z Francie - SKELETHAL.

Odpovídali Guillaume, Julien, Lorenzo, Lucas, děkujeme!

Přeložila Petra, děkujeme!

Recenze/review - SKELETHAL - Unveiling the Threshold (2020):

Ave SKELETHAL! Zdravím do francouzského podsvětí. Doufám, že se vám daří dobře. Zrovna poslouchám vaši novou desku „Unveiling the Threshold“ a připadám si jako na nějakém starém pohřebišti. Je jedním slovem vynikající! Jak album vznikalo a kam jste se chtěli posunout po neméně dobrém předchozím „Of the Depths...“? 

Guillaume: Ahoj Jakub! Na začiatok by som ti chcel poďakovať za tvoje milé slová na adresu našej muziky. S albumom „Unveiling the Threshold“ sme sa rozhodli implementovať viac vplyvov v porovnaní s predchádzajúcou doskou. S novými posilami v kapele sme boli schopní dosiahnuť nový level v písaní skladieb. Snažili sme sa zachovať znaky a ducha SKELETHAL a pridať viac blast beatov, viac dvojkopákov a viac intenzity a efektivity do nových skladieb. 


Pojďme rovnou na novinku „Unveiling the Threshold“. Zdobí jí parádní obal od Elirana Kantora. Ihned jsem si musel objednat tričko, natolik mě motiv zaujal. Vnímám jej jako apokalypsu, bouři v podzemí. Jak jste se dali s Eliranem dohromady a proč právě jeho práce? A jak se motiv vztahuje k hudbě? 

Guillaume: Elirana Kantora sme oslovili, pretože sa nám veľmi páčia jeho práce a chceli sme pre obal nášho albumu reálnu maľbu, jednoducho hmatateľný kus umenia. Poslali sme mu len email s našim návrhom, on súhlasil a pár mesiacov po dohode nám poslal predbežnú skicu. Požiadali sme ho o zobrazenie utrápenej krajiny s monolitickými monumentami vystupujúcimi z vriaceho mora. 


Poctivý death metal staré školy, který hrajete, musí mít temný a surový zvuk. Jestli se nepletu, tak novinku jste nechali mixovat u Grega Wilkinsona (Earhammer Studios). Proč právě tam? A kde jste nové skladby fyzicky nahrávali? Někde doma ve Francii? 

Guillaume: Na rozdiel od albumu „Of the Depths...“ sme sa rozhodli, že tentoraz ponecháme mix a mastering niekomu kompetentnému. Na prvom albume sme sa snažili dosiahnuť dobrý výsledok, ale nikdy sa nám nepodarilo docieliť to, čo by sa nám skutočne páčilo. Takže sme si mysleli, že bude najlepšie, keď to necháme v rukách profesionála. Napriek tomu sme sa rozhodli všetky nástroje nahrať sami, aby sme si udržali kontrolu nad smerovaním nášho zvuku. Toto sa udialo v našej skúšobni v Tourcoingu. 

Julien: Predtým, ako sme pristúpili priamo k procesu nahrávania, v kapele prebehlo veľa diskusií, takže každá voľba sa odrazila ešte skôr, ako sme začali nahrávať. Nakoniec, po mnohých nahrávkach vo vlastnej réžií, keď v priebehu rokov rástli aj naše hudobné a technické schopnosti, sme si nakoniec pomysleli, že túto prácu zvládneme celkom dobre. S trochou ďalšej pomoci od priateľov, napríklad čo sa týka zapožičania mikrofónov atď, sme nakoniec na novej nahrávke odviedli dobrú prácu. Vďaka Gregovi, ktorý vo veľmi krátkom čase odviedol úžasnú robotu, a jeho schopnosti zmixovať zvuk dokonale odzrkadlili víziu našej hudby. 

Lorenzo: V posledných rokoch došlo k vzrušujúcemu rozmachu na OSDM scéne pochádzajúcej hlavne z USA, ale nielen odtiaľ. Všetci v SKELETHAL si skutočne vážime mnohé z týchto kapiel, za ktorých muzikou zväčša nájdete Grega čo sa týka mixovania a masteringu. Hlavne z tohto dôvodu sme si vybrali práve jeho, aby sa podieľal aj na procese nahrávania nášho albumu “Unveiling the Threshold”. Ja osobne milujem surový a špinavý zvuk, ktorý Greg dokáže dosiahnuť, a pritom poslucháčovi stále umožňuje celkom zreteľne počuť každý nástroj. Zistil som, že takúto rovnováhu je ťažké dosiahnuť v old school extrémnom metale. Často tu máte vynikajúce albumy, kde práve ten charakteristický zvuk, ktorý tak veľmi milujeme, zatienil kvalitu jednotlivých hudobných nástrojov. 


O čem jsou texty na nové desce? Nemám ještě k dispozici originální CD, ale předpokládám, že se držíte tradičních death metalových témat. Nebo se pletu? Kde pro texty berete inspiraci a kdo je jejich autorem? 

Guillaume: Čo sa týka textov, tie píšem výhradne ja. Je to jednoduchšie, keďže ich aj musím spievať. Texty SKELETHAL sú silne poznačené Lovecraftovým vesmírom a tiež mnohými ďalšími autormi sci-fi, či hororových diel. Niektorí z mojich obľúbených autorov sú: Poe, Asimov, Van Vogt, Silverberg, Matheson, Curval, Steiner, Verne ... 

Dlouho jste jako kapela působili jen ve dvojici (Gui a Lucas), ale od roku 2019 uvádí Metal Encyklopedia jako členy SKELETHAL i Lorenza a Jona. Naživo vám potom vypomáhají Simon Lemaire a Hélène Leroy. Přiznám se, že v tom mám trošku chaos. Můžeš nám prosím upřesnit, kdo je tedy členem SKELETHAL? 

Guillaume: SKELETHAL vznikli v roku 2012 ako dvojčlenná kapela (ja a Jon) a tak sme fungovali až do roku 2018. Dlho sme spolupracovali s hudobníkmi, ktorí nám vypomáhali pri živom hraní (Simon, Hélène, Lucas ...), asi do roku 2018, keď sme sa s bubeníkom Jonom rozdelili. Po rozdelení som sa rozhodol, že by sa kapela mohla stať skutočnou štvorčlennou formáciou. Lucas, ktorý bol našim živým gitaristom mnoho rokov, sa stal legitímnym členom kapely na plný úväzok a ďalej sme hľadali basgitaristu a bubeníka, aby sme získali stabilnú zostavu. Veľmi rýchlo sa nám podarilo nájsť Lorenza (bicie) a Juliena (Basa) a v januári 2019 sa už SKELETHAL opäť stretli v skúšobni. 

Lucas: Ako už Guillaume napísal, skupina fungovala vo dvojici až do konca roku 2018. Ja som začal hrať v SKELETHAL na gitaru v roku 2014, kedy som nahradil predošlého gitaristu Simona. Na druhej strane Helene už v tom čase bola živou basgitaristkou, až kým sa Julien neujal vedenia. S kapelou som odohral za tie roky veľa koncertov, takže keď som mal možnosť stať sa „oficiálnym“ členom, bolo veľmi motivujúce môcť sa viac zapojiť do tohto projektu. Vždy bolo pre mňa potešením hrať s Jonom a Hélène, ale s Lorenzom a Julienom sme si našli skvelých hudobníkov a milých ľudí. Rýchlo sa stali našimi skutočnými priateľmi, takže teraz máme naozaj pevnú zostavu, ktorá nám určite umožní v budúcnosti robiť veľké veci. 


Poslední roky mi chodí na recenze z Francie spousta skvělých death metalových kapel. Namátkou třeba mí velmi oblíbení NECROWRETCH. Jak funguje vaše scéna? Chodí lidé hodně na koncerty? Podporují skupiny? 

Guillaume: Francúzska scéna je podľa mňa trochu roztrieštená. V undergrounde nie je veľa aktívnych ľudí a kapiel. Našťastie táto hŕstka ľudí udržiava túto malú scénu nažive a silnú. NECROWRETCH sú dôležitou formáciou, pretože akoby svojou existenciou znova upozornili na francúzsku undergroundovú metalovú scénu. Sú jednou z najagresívnejšie znejúcich kapiel súčasnosti a skutočné beštie na pódiu. Odohrali sme s nimi niekoľko koncertov a dúfame, že im čoskoro opäť skrížime cesty. 

Julien: Čo teraz vidím, veľa extrémnych kapiel z Francúzska sa v dnešnej dobe snaží najskôr preraziť v zahraničí a až potom sa vrátia na francúzsku scénu. Povedal by som, že ak ste francúzska kapela a prichádzate z ničoho nič na scénu, Francúzi vám nebudú venovať toľko pozornosti. Tiež si myslím, že undergroundová scéna je teraz viac zameraná na novú fastcore muziku, ktorá má viac punk a hardcore vplyvov. Death metal rozhodne nie je na čele našej hudobnej generácie. 

Lucas: Je tu niekoľko skvelých kapiel, skôr tu chýbajú lepšie priestory, kde by sa dalo hrať. Napríklad v našom rodnom meste (Lille) sa za posledných desať rokov muselo zavrieť veľa skvelých miest. Začalo byť veľmi náročné zahrať si niekde v okolí. Vo Francúzsku však stále existujú dobré miesta s prístupnými davmi a podporujúcimi fanúšikmi. Taktiež je tu veľa takých ľudí, ktorí sú ochotní cestovať po celej krajine, aby mohli navštíviť undergroundové akcie. 

Lorenzo: Aj keď hrám v SKELETHAL, bývam v Bruseli (Belgicko), ktorý je od rodného mesta kapely vzdialený niekoľko hodín jazdy. Keďže pochádzam z inej krajiny, som schopný vidieť dosť zaujímavých prvkov francúzskej scény. Je to scéna, ktorá rastie viac lokálne, a kde sú fanúšikovia veľmi nadšení z podpory národných kapiel. Myslím, že vo Francúzsku môžeme skutočne hovoriť o jednej veľkej rodine s blízkymi vzťahmi medzi fanúšikmi a kapelami. Je to však tiež scéna, pre ktorú je náročné presadiť sa za hranicami krajiny, čo je smutné. Aj napriek tomu, že je tu veľa skvelých kapiel, mimo krajiny sa podarí preraziť len niekoľkým kapelám. 


V současnosti je sice svět ničený koronavirem, ale doufejme, že to brzy pomine. Až se znovu otevřou hranice, nechystáte se na turné? Budete mít venku novou desku, samo se to nabízí. Jak jste na tom vlastně s koncerty? Hrajete rádi a často? Užíváš si spíš kluby nebe velká pódia? 

Guillaume: Ja osobne mám rád aj kluby aj väčšie pódiá. V dnešnej dobe sa nedá nič robiť a stále nevieme, kedy by sa situácia s koncertami vráti do normálu. Propagácia nového albumu je kvôli tomu naozaj náročná a dúfame, že sa čoskoro opäť dostaneme na pódium. 

Julien: Všetko je to teraz na hovno, aj keby sme mohli hrať v pivniciach či jaskyniach, bolo by to zabijácky skvelé, pretože sme už tak hladní po živom hraní! Musíme urobiť promo nového albumu, ale zároveň sú zrušené všetky koncerty, takže je to veľmi ťažké. Dúfame, že novému albumu bude venovaná dostatočná pozornosť bez ohľadu na situáciu, aby sme mohli náš merch stále predávať online, to je jediné, čo nám zostáva, kým nebudeme mať oveľa jasnejšie informácie o hygienickej situácii na celom svete. 

Lucas: Ja veľmi rád hrávam v malých kluboch, kde sa ľudia poriadne bláznia, vtedy máte pocit, že s nimi niečo naozaj zdieľate. Tiež sa mi páčia väčšie pódiá a dúfam, že pri vydaní nového albumu budeme mať viac príležitostí. Už sa neviem dočkať, kedy budem hrať opäť naživo, pre mňa ako hudobníka je to tá najradostnejšia vec. 

Lorenzo: Aj keď všetky zrušené koncerty a akcie sú už bojom samým o sebe, myslím si, že jedným z najťažších aspektov pandémie je, že nemôžeme nič plánovať. Radi by sme absolvovali aktuálne turné a aspoň trochu propagovali album naživo, ale teraz je nemožné niečo naplánovať. Pôvodne sme mali pred sebou skvelý rok s našou účasťou na viacerých úžasných festivaloch. Mali sme tiež naplánované hrať na Asakusa Death Fest v Japonsku okolo dátumu vydania albumu, ale samozrejme to bolo zrušené. Dúfajme, že keď sa situácia postupne bude vracať do normálu, promotéri budú mať stále záujem o kapely, ktoré majú vonku albumy staré už niekoľko mesiacov ak nie vyše roka. Taktiež stojí za zmienku to, že aj keď sa koncerty za pár mesiacov uskutočnia, budú určite obmedzené bezpečnostnými opatreniami. S obmedzeným počtom vstupeniek promotéri usporiadajú len „bezpečné“ koncerty, kedy budú mať istotu, že sa im vrátia náklady. To znamená, že vo vašom okolí už nebudú hrať menšie medzinárodné kapely. Priestor dostanú skôr väčšie kapely, ktoré organizátorom zaručia vyšší predaj lístkov za vyššie poplatky, keďže ľudia v ich prípade budú ochotní zaplatiť väčšie vstupné. Ocitli sme sa v ťažkej dobe pre propagáciu nového albumu. 


Když jsme spolu dělali rozhovor naposledy, tak jsme se bavili o tom, jaké kapely vás ovlivnily. Máš ale rád i nějaké současné? Doporučil bys nám třeba ze svého okolí? Mám francouzské podzemí ve velké oblibě, ale určitě neznám všechny smečky. 

Guillaume: MORTAL SCEPTER, CADAVERIC FUMES, LIQUID FLESH, EPITAPHE, SAVAGERY, ATAVISMA, DISFUNERAL... 

Lucas: U mňa je to veľmi podobné! 

Lorenzo: Určite by som ľuďom odporučil, aby si vypočuli Lucasovu ďalšiu kapelu MORTAL SCEPTER, je to skutočne zabijácka thrash metalová skupina! Myslím, že za zmienku stoj samozrejme AGGRESSOR a MASSACRA, ale tiež MERCYLESS. 


Hrajete starý, prašivý, temný death metal. Jakým způsobem vznikají nové skladby? Myslím tím teď samotný proces, riff. Scházíte se klasicky někde ve zkušebně nebo už využíváte jen moderní technologie? 

Guillaume: V mojom prípade to vždy začína gitarovými riffmi, ktoré skladám pri hraní doma v izbe. Potom pracujem na bicích linkách. Veľa práce prebieha v mojej hlave, keďže veľa premýšľam o tom, ako vylepšiť to, čo som už napísal, a aká musí byť štruktúra skladby. Texty sú vždy až posledným krokom, ale väčšinou už dopredu viem, ako a kde budú jednotlivé texty umiestnené. 

Lucas: Čo sa týka tohto albumu, napísal som iba riffy do dvoch skladieb. Pretože to bolo prvýkrát, čo som musel vytvoriť nejaké deathmetalové riffy, nebolo ťažké sa inšpirovať. Už sa teším na písanie nejakých nových vecí, som si istý, že by som mohol byť sebavedomejší a menej konvenčný. 

Lorenzo: Keďže som sa ku kapele pripojil len nedávno, snažil som sa vyhnúť tomu, aby som ovplyvňoval kapelu viac, ako ovplyvňovala kapela mňa. To je dôvod, prečo základná bicia linka už bola predpripravená ako spomínal Gui a ja som bicie party potom prispôsobil tak, aby som im pridal zaujímavé obraty. Urobil som to najlepšie, ako som vedel, no v prvom rade som sa snažil nechať viac vyniknúť gitarové riffy! To je vždy moje hlavné zameranie pri vytváraní mojich bicích partov. Super však bolo, že pre toto nové album vytvoril Gui v porovnaní s predchádzajúcim materiálom rôznorodé riffy hlavne pre to, aby som mohol na bicích urobiť extrémnejšie rytmy. Ale všeobecne sa snažím urobiť bicie party čo najzaujímavejším možným spôsobom bez toho, aby som zatienil gitaru, skladby a kapelu všeobecne. Postupom času som začal čoraz viac chápať, že na každý nástroj sa má myslieť v rámci kapely, či v rámci skladby a nie osobitne. To dáva komponovaniu bicích partov úplne iný rozmer. 


Poslouchám death metal od jeho počátků v osmdesátých a devadesátých letech a vždy mě na něm nejvíc fascinovala temnota, tlak, energie. Jak vnímáš ty tento styl jako tvůrce a co pro tebe znamená? Je to pro tebe životní styl nebo jen koníček? A kdy si se k death metalu dostal a co bylo prvním impulsem pro to, abys jej začal hrát? 

Guillaume: Album “Scream Bloody Gore“ bolo mojím prvým stretnutím s death metalom, od toho okamihu som vždy chcel mať death metalovú kapelu. V priebehu rokov som objavil veľa nahrávok, hrával som v grind/crust a thrash metalových kapelách, až som nakoniec vytvoril SKELETHAL. Rozhodne to nie je len koníček, vyžaduje to veľa času a určite musíte žiť pre to, čo robíte, aby to bolo úprimné. 

Julien: Prvýkrát som objavil death metal prostredníctvom kapiel ako CARCASS, NECROPHAGIST, starý OPETH, stará SEPULTURA atď. Spočiatku som oveľa viac počúval heavy a thrash metal, ale myslím si, že to, čo ma dostalo do hĺbky extrémnej hudby, bolo hľadanie najsurovejšej, najautentickejšej, prvotnej a úžasne šialenej muziky. Aj preto som sa v hudbe čo sa týka štýlov a hraníc nikdy neobmedzoval. Zarábať si na živobytie ako muzkant, keď hráte tento druh hudby, je na našej úrovni definitívne nedosiahnuteľné, takže stále máme bežný život na rozdiel od toho života na cestách. Podľa môjho názoru je to nekonečná vášeň, a ak by som dostal príležitosť, aby sa z toho stal skutočný životný štýl, určite by som neváhal. 

Lucas: Death Metal som objavil v tínedžerskom veku s kapelami Death a Morbid Angel. To, že som fanúšik metalu mi však bolo jasné od okamihu, čo som prvý raz počul jedinú kapelu, ktorú by sme všetci mali uctievať - IRON MAIDEN. Pomerne rýchlo som sa dostal k thrashu a deathu a tie sa stali mojimi najobľúbenejšími žánrami, no a tak to zostalo až dodnes. Aj keď mám rád veľa ďalších vecí, 90% času počúvam heavy / thrash / death metal. Je to naozaj niečo, čo sa stalo mojou súčasťou, nie z vlastnej vôle, ale je to taký pocit, akoby mi tá muzika kolovala v žilách! 

Lorenzo: Ja osobne považujem death metal a metal vo všeobecnosti za celkový stav mysle. Myslím si, že ak niekto počúva metal bez toho, aby bol úplne vtiahnutý do jeho sveta a vnímal čo je za ním, nemôže tento žáner úplne pochopiť. Metal je v tomto zmysle iba jednoduchým pokračovaním rock’n’rollu a punku. Preto je Lemmy tak milovaný, on predstavuje toto všetko v plnom rozsahu a je to aj dôvod, prečo Lemmy tak miloval Little Richarda, homosexuálneho černocha v segregovanej Amerike, ktorý to vedel poriadne roztočiť na klavíri a spieval z plných pľúc. To je stav mysle, ktorý my - fanúšikovia metalu reprezentujeme. Ako ukázal Little Richard, pre umenie a pre samotný svet neexistujú žiadne obmedzenia a pravidlá. Toto cítim pri hraní metalu. Pre mňa ako pre hudobníka je to veľmi dôležité. 


Děkuji moc za rozhovor. Už se moc těším, až vložím originální CD „Unveiling the Threshold“ do přehrávače a pořádně přidám volume. Přeji vám, aby se albu dařilo a ať jste spokojení i v osobních životech. Pure SKELETHAL death metal forever! 

Guillaume: Ďakujeme za všetko, Jakub, aj tebe želáme všetko dobré. Pozdravujeme z Francúzska!

Recenze/review - SKELETHAL - Unveiling the Threshold (2020):



------------------------------------------------------------------------------------------
sledujte nás na sociálních sítích - follow us on the social media:

twitter:

instagram

facebook:

 

Share this games :